CSIRT

EÚ i NATO. Obe organizácie sa snažia zasiahnuť do sveta kybernetickej bezpečnosti a istým spôsobom ho monitorovať i regulovať. Sú Európania schopní zaistiť koordináciu a spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti? A ako pri tom EÚ „konkuruje“ NATO? Kto by mal zasiahnuť v krízových okamihoch? Ako sa obe inštitúcie pripravujú na možnosť masívnych útokov a koho zásah by mal byť strategickejší? Aj na tieto otázky sa pokúsime odpovedať v tomto článku.

Ako fungujú mechanizmy pre kooperáciu pri riešení kybernetických incidentov v rámci EÚ, kde sa prístup jednotlivých krajín výrazne líši? Dokáže EÚ čeliť kybernetickým útokom aj bez pomoci NATO? Aký je prístup Slovenska ku kybernetickej bezpečnosti v porovnaní s Českom? Aj na tieto otázky sa pokúsime nájsť odpovede v tomto článku. Ako si budete môcť prečítať, v oblasti IT bezpečnosti na európskej i národnej úrovni je stále veľa problémov.

V súčasnosti stále viac diskutovaná otázka kybernetickej bezpečnosti, ktorá trápi veľkých i malých hráčov v globálnom svete sa stáva stále akútnejšou. Kybernetickí útočníci sú mobilní, rýchli, často i profesionálni a nepatria medzi nich len organizované zločinecké skupiny, ale často štáty a dokonca aj zdanliví vzájomní spojenci. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa k tejto problematike stavia EÚ a postupne sa budeme venovať i konkrétnym veľkým kybernetickým incidentom, ktoré s EÚ súvisia.

O neľahkom vzniku, činnosti, bezpečnostnom povedomí, riešení bezpečnostných incidentov, ale i o vzťahu inštitúcií verejnej správy k IT bezpečnosti, sme sa rozprávali s riaditeľkou CSIRT.sk - Ing. Petrou Hochmannovou. Nevynechali sme ani medzinárodnú spoluprácu, IT hrozby, kybernetické cvičenia, spoluprácu s políciou, či pohľad na prípad NBÚ.